Dr. Agata Przygoda vystriedala viacero pozícií v Allianz v Mníchove, kde manažovala projekty v oblasti IT a starostlivosti o zákazníka v regióne strednej a východnej Európy. Viedla sekretariát člena predstavenstva skupiny Allianz zodpovedného za prevádzku (COO) a bola súčasťou Allianz Technology. Predtým niekoľko rokov pôsobila v komerčných bankách v Poľsku, aj v niekdajšej Allianz Bank Polska. Teraz je členkou predstavenstva Allianz – Slovenská poisťovňa, a. s. a viceprezidentka rezortu prevádzky.
Na Medzinárodný deň žien upierame pozornosť na úspešné a inšpiratívne ženy, preto sme pri tejto príležitosti položili zopár otázok Agate Przygode, členke nášho predstavenstva. Rozprávali sme sa o tom, čo ju priviedlo ku kariére vo finančnom sektore, ako sa vyrovnať s predsudkami na pracovisku, ale aj o slovenčine a ďalších zaujímavých témach.
V oblasti poisťovníctva a bankovníctva sa pohybujete v podstate od začiatku svojej kariéry. Čo Vás priviedlo práve do tohto oboru?
Bol to mix dobrodružstva, tvrdej konkurencie a možnosť pracovať s ľuďmi. Prvá banka, pre ktorú som pracovala, bola start up, budovali sme ju od nuly. Jej hlavným prísľubom bol prvotriedny klientský servis a pretaviť túto víziu do praxe bola výzva, ktorá si vyžadovala plné nasadenie na mnohých úrovniach. To sa mi páčilo, preto som o túto pozíciu bojovala.Práca v poisťovníctve a v bankovníctve si vyžaduje neustále zvyšovanie kvalifikácie a hlbšie porozumenie ekonomiky, zároveň je o ľuďoch a pre ľudí. A to je pre mňa zaujímavé a stimulujúce.
Zvažovali ste aj inú profesiu? Mali ste v detstve nejakú vysnívanú prácu?
Áno, konkrétne tieto tri profesie. Novinárka – písala som rôzne príbehy, robila interview pre lokálnu televíziu a takisto som písala do školských novín. Právnička – lákali ma tie diskusie a argumentácia. Okrem toho mám veľmi rada vôňu starých budov, v ktorých sa väčšinou súdy nachádzajú. Učiteľka – mám rada interakcie s ostatnými, počúvať ich, vysvetľovať a zdieľať vedomosti s ostatnými. Konkrétne som chcela byť učiteľkou v škôlke, prípade nejakú vlastnú založiť a pomôcť tak rozvíjať mladé mysle a srdcia od samého začiatku. 😊
Hovoríte plynule po slovensky, aj keď pracujete v medzinárodnej spoločnosti a tým pádom by ste sa v práci dohovorili aj po anglicky. Prečo ste sa rozhodli naučiť ďalší jazyk?
Keď som v júni 2019 prišla na Slovensko, nevedela som po slovensky ani slovíčko. Avšak rýchlo som pochopila, že pokiaľ si chcem s ľuďmi naozaj porozumieť a dostať sa ku všetkým informáciám bez filtra niekoho, kto mi ich prekladá, tak to musím zmeniť a ideálne čo najrýchlejšie. A to som aj spravila. Túto výzvu som si rozdelila na etapy a ku každej dala ciele, aby som mala prehľad o tom, ako mi to ide.
Som Poľka, takže slovenčina pre mňa nebola až taká ťažká a aj slovenská kultúra je blízka mojej rodnej kultúre.
A keď už hovorím o kultúre, práve jazyk je podľa mňa jedným z kľúčov k pochopeniu danej kultúry a tým pádom aj ľudí v rámci nej. Jazyk ovplyvňuje spôsob, akým rozmýšľame. A v neposlednom rade udržuje náš mozog mladý.
Ocitli ste sa niekedy v rámci svojho pracovného života v situácii, keď ste mali pocit, že byť ženou je považované za nevýhodu?
Áno. Najmä na začiatku kariéry som vnímala, že byť mladou a usmiatou ženou na niektorých pôsobí, akoby som nemohla byť zároveň aj schopnou profesionálkou. Doteraz si pamätám, ako mi ešte v mojej prvej práci v banke v roku 2003, jeden klient povedal „Zlatíčko, urob tú transakaciu teraz, prosím“. Bolo mi to naozaj nepríjemné a takéto situácie, prameniace z predsudkov voči mne ako žene, sa opakovali. Aby ma ľudia brali ako profesionálku, tvrdo som pracovala na svojom vzdelaní, certifikátoch, doktoráte, vedomostiach a dokonca aj správaní. Brala som ako výzvu bojovať proti týmito predsudkami.. Vďaka tomu som sa neraz dostala aj k práci, ktorú iní nechceli, ale pre mňa to bola príležitosť ukázať, čo je naozaj vo mne. Časom som sa však zmierila s tým, že nikdy zo mňa nebude „muž v strednom veku“ a vždy sa budem usmievať, keďže som vo svojom vnútri šťastným človekom a je to tak v poriadku. Naučila som sa, brať si zo spätnej väzby to podstatné pre môj rozvoj, ale zároveň nedovoliť, aby mala vplyv na moju psychický pohodu. Toto poznanie síce neprišlo ľahko, ale som zaň vďačná.
Téma rozmanitosti a rovnoprávnosti na pracovisku je mi veľmi blízka a nie len čo sa týka pohlavia. V našej spoločnosti sú ešte stále ženy často vnímané ako tie, čo sa starajú o domácnosť, o deti, o partnera a až potom o seba a o svoje ambície – osobné aj tie profesionálne. Preto som veľmi šťastná, že som na strednej škole spoznala môjho skvelého muža, ktorý bol svojou mamou – ambicióznou a profesionálne veľmi úspešnou ženou - vedený k tomu, aby rešpektoval a podporoval ženy. Sme spolu už 22 rokov. Je mi veľkou oporou, stará sa o praktické veci ako napríklad varenie (v ktorom je, priznávam, lepší ako ja), ale podporuje ma aj v mojom rozvoji, či už ide o čítanie alebo o viac zdravého pohybu. V situáciách, keď som si ja sama neverila, on mal vo mňa dôveru za nás oboch.
Ako ste dobre spomenuli, často tie predsudky nie sú len o ženách, ale vstupuje do toho aj vek...
Áno, na začiatku svojej kariéry som si veľmi nedôverovala a často som sa vo svojich očiach podceňovala. Myslím si, že toto sa týka mladých žien aj mužov rovnako. Musíme si všetci viac veriť a pokiaľ chceme niečo dosiahnuť, niečo konkrétne, musíme si za svojím cieľom ísť. Nebáť sa to vyskúšať a zlyhať. Keď sa to nepodarí sedemkrát, treba sa postaviť a skúsiť znova ôsmy raz. Nehanbiť sa nájsť si spojencov a požiadať ich o pomoc.
Podľa mňa je veľmi dôležité, aby sme sa nenechali ponižovať. Musíme rešpektovať ostatných, a rovnaký rešpekt vyžadovať aj voči sebe. Nezáleží na tom, či niekto pracuje na recepcii alebo je členom predstavestva. To ma naučila moja stará mama.
Ktoré ženy sú pre Vás inšpiráciou alebo vzorom?
Moja babička Aniela je bojovníčka, veľmi odhodlaná dáma, ktorá má 90 rokov a bez problémov nám zavolá cez videohovor a rada si pozerá veci na internete. Stretla som aj veľa inšpiratívnych žien v biznise, pri ktorých som si povedala, toto urobila výborne, chcem to skúsiť takisto. Myslím si, že môžeme rásť a učiť sa od kohokoľvek v akejkoľvek situácii.
Okrem toho mám veľmi rada niektoré vymyslené postavy ako Pipi Dlhá Pančucha 😊 a ďalšie odvážne, zvedavé a láskavé ženy.
Máte nejaký ranný rituál, ktorý Vám pomáha pripraviť sa na výzvy nadchádzajúceho dňa?
Svoj deň väčšinou začínam tak, že skontrolujem e-mail, či niečo nevyžaduje urgentné riešenie. Potom si pustím podcast alebo audio knihu a urobím raňajky sebe aj manželovi. Objímem ho a spoločne sa naraňajkujeme. Tieto naše spoločné rána mám veľmi rada, raňajky sú totiž často jediným jedlom dňa, ku ktorému si sadáme spoločne. Je to taký náš ranný rituál, ktorý absolvujeme každý jeden deň (pokiaľ nie je jeden z nás odcestovaný) odkedy si pamätám. Je to čas, kedy si pohovoríme, spoločne sa zasmejeme a sme vďační jeden za druhého.
Používate zoznamy úloh - takzvané to do listy - na plánovanie svojho času?
Áno, používam a prechádzam si ich pravidelne niekoľkokrát za deň. Rada využívam metódu tzv. timeboxingu a nastavujem si ciele, definujem si, čo chcem dosiahnuť. Okrem lepšej organizácie mi to umožňuje aj vyvážiť časovú náročnosť s dosiahnutými výsledkami. Čo mi pomáha nehnať sa za dokonalosťou tam, kde to nie je potrebné.
Mimochodom, „to do list“ využívame z manželovej iniciatívy aj doma a tie najdôležitejšie veci si zapisujeme na tabuľu.
Čo vám pomáha po práci zrelaxovať?
Hudba, šport, čítanie a videohovory s rodinou. Za normálnych okolností by som pridala aj turistiku, ale teraz... 😉
Allianz ako firma kladie veľký dôraz na udržateľnosť a zodpovedný prístup k životnému prostrediu. Aký je Váš eko návyk?
Pokiaľ ide o ekologické návyky, nie som ešte tam, kde by som chcela byť. Neustále sa učím od kolegov z nášho Allianz EcoTeam. Ale samozrejmou súčasťou môjho každodenného života je separovanie, používanie zaváraninových pohárov a ďalších nádob na viac použití, náhrady jednorazových tašiek a podobne, s cieľom znížiť odpad, najmä ten plastový. Takisto vždy keď je to možné, idem pešo namiesto autom.
