Je to zhruba 25 percent detí z tejto vekovej kategórie. Máme veľmi veľké regionálne rozdiely. Bratislava je zaočkovaná omnoho viac ako napríklad juh stredného Slovenska alebo východné Slovensko.
Čím lepšia zaočkovanosť detí aj dospelých, tým viac otvorených škôl. Pediatrička Elena Prokopová je presvedčená, že deti tolerujú vakcíny lepšie ako dospelí. S akými vedľajšími účinkami treba počítať a prečo môžu mať aj deti ťažký priebeh ochorenia COVID-19?
Koľko detí starších ako 12 rokov máme momentálne zaočkovaných proti ochoreniu COVID-19?
Prejavujú sa tieto rozdiely aj na fungovaní škôl?
Vidíme ich veľmi výrazne. Na moje prekvapenie, je otvorených príliš veľa škôl. Myslím to tak, že som očakávala, že situácia bude horšia. V okresoch, ktoré sú dnes bordové, máme dnes pozatváraných viac tried, ako napríklad v Bratislave. Dôvod je aj ten, že deti sú kontaktmi pozitívnych rodičov a tým pádom sú v karanténach a keď je dieťa pozitívne, ide do karantény celá trieda.
Prečo podľa vás očkovanie detí proti tomuto ochoreniu vzbudzuje také veľké vášne?
Je to hrozne ťažká otázka, neviem vám na ňu odpovedať. Myslím si, že tomu pomáha hlavne antivax trend. Ak by sme mali pre deti dostupnú vakcínu v januári, tak by tieto vášne boli menšie.
Ľudia majú pravdepodobne strach z očkovania. Aké nežiadúce účinky majú deti po vakcíne?
Vedľajšie príhody u detí sú identické ako u dospelých. Potvrdzujú to klinické štúdie aj naše skúsenosti. U detí sú však menej časté a deti zvládajú očkovanie naozaj veľmi dobre. Podľa mňa zvládajú lepšie aj vedľajšie príchody, napríklad vysokú teplotu tolerujú omnoho lepšie ako starší.
Hovoríme o klasických vedľajších príhodách ako teplota alebo bolesť v mieste vpichu?
Áno, to sú najčastejšie príhody. Platí, že pri deťoch sa stretávame s častejšími komplikáciami pri druhých dávkach vakcíny. Vo väčšine prípadov majú dva – tri dni pocit únavy, slabosti, zvýšenú teplotu, bolí ich ruka, objavuje sa aj ľahké zväčšenie lymfatických uzlín na krku a pod pazuchou. Tieto problémy trvajú väčšinou krátko a spontánne odoznejú.
Mali ste hlásený aj vážny vedľajší účinok?
Musela by som sa pozrieť do databázy Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv. Nie som si však vedomá toho, žeby sme pri deťoch riešili vážny vedľajší účinok.
Je dnes ešte stále čas zaočkovať dieťa?
Vždy je čas na očkovanie, každý jeden deň sa počíta. Vo vekovej kategórii 12-18 rokov je proces nastavený tak, že stačí prísť do centra, kde sa očkujú deti. Je tam vždy prítomný pediater, ktorý zhodnotí zdravotný stav a posúdi možnosti očkovania. Ak má rodič pochybnosti, je dobré skontaktovať sa s pediatrom dieťaťa, ktorý mu určite poradí.
Na spadnutie je už aj istá forma očkovania mladších detí od 5 do 11 rokov. Kto sa bude v tomto režime očkovať?
Nehovoríme o štandardnom očkovaní proti COVID-19. Ide o takzvané off label očkovanie, teda mimo schváleného použitia vakcíny. V tomto režime používame relatívne veľmi často u detí rôzne druhy liečby, ktoré nie sú schválené pre danú diagnózu alebo vekovú kategóriu, napríklad sa takto rieši biologická liečba u detí. Žiadosť podlieha schvaľovaniu etickou komisiou a rozhodnutie podpisuje minister zdravotníctva. Očkovať sa budú deti s chronickými ochoreniami, kde by ochorenie COVID-19 mohlo mať závažné následky na zdravotný stav dieťaťa. Zvažujú sa benefity a riziká očkovania. Žiadosť musí podať zákonný zástupca, lekár ho do žiadosti nemôže nútiť, následne ho musí však schváliť pediater aj špecialista, ktorí sa starajú o dieťa. Samotné očkovanie bude prebiehať v špecializovaných centrách, ktoré na Slovensku fungujú už asi dvadsať rokov a očkujú sa v nich rizikové deti proti všetkým ochoreniam. Pracujú na nich špičkoví špecialisti, ktorí povedia posledné slovo či dieťa bude alebo nebude očkované.
Koľko takýchto žiadostí očakávate?
Asi stovky. Máme množstvo detí s onkologickými, endokrinologickými, neurologickými či psychiatrickými ochoreniami. Okrem toho uvažujeme aj nad rodinami, ktoré majú chronicky choré dieťa, ktorému nie je odporúčané očkovanie. Ak však chodí jeho súrodenec do školy a tým pádom existuje riziko, žeby mohol domov priniesť COVID, uvažujeme, že aj toto dieťa by mohlo byť zaočkované. Rodičia týchto detí mi píšu maily a prosia o možnosť zaočkovať svoje deti, ktoré by COVID ohrozil na živote.
Pýtajú sa na očkovanie aj rodičia mladších zdravých detí, ktoré nebudú spadať do tohoto špeciálneho režimu?
Áno, mnohí by ho chceli zaočkovať. Teraz je ale situácia, že deti bez chronického ochorenia a bez epidemiologického rizika nie je možné očkovať. Predpokladám, že možno v novembri môže byť schválené očkovanie aj plošne, hovoria to indície od výrobcov vakcín.
Čo sa deje v súvislosti s COVID v ambulanciách detských lekárov a v nemocniciach?
Situácia je iná, ako bola minulý rok. V ambulanciách vidíme, že takmer každé pozitívne dieťa, teda 80 až 90 percent, má príznaky. O úplnej bezpríznakovosti v súčasnosti hovoríme v minimálnom percente. Typickými príznakmi sú upchatý nos, vodový výtok z nosa, vážnejšími príznakmi sú teplota, kašeľ, bolesti brucha alebo hnačka. S týmito príznakmi sa u kovidových detí stretávame bežne. Máme už aj deti so závažnejším priebehom, napríklad s teplotou nad 39 stupňov, ktorá trvá štyri dni a produktívnym kašľom. Okrem toho máme už aj hospitalizované deti s obojstrannými zápalmi pľúc.
Aká atmosféra vládne v ambulanciách?
Pracuje sa nám naozaj ťažko. Pred rokom sme pracovali s omnoho disciplinovanejšími rodičmi, ktorí viac dodržiavali opatrenia, mali prirodzený strach z ochorenia, zvažovali návštevu ambulancie aj iné aktivity. Mnohí boli na home officoch, deti mali zatvorené školy a tiež boli doma, nechodili na krúžky. Deti aj preto boli málo choré a rodičia netlačili na nie úplne akútne vyšetrenia. Druhá vec je samotný COVID. Ak som minulý rok vedela, že rodič je v karanténe alebo je pozitívny, a dieťa nechodilo do školy, automaticky som predpokladala, že aj ono bude pozitívne, najmä ak malo príznaky. Teraz zažívame mnohé nové situácie, niektorí rodičia sú očkovaní, iní nie, všetky školy a škôlky sú otvorené, deti chodia do rôznych kolektívov. Bežne sa stáva, že máme pozitívne dieťa a jeho rodičia sú bez príznakov a zaočkovaní. Epidemiologické triedenie mi vôbec nepomáha, vlastne každé dieťa s príznakmi respiračného infektu, bolesťami brucha a hnačkou môže mať COVID. Okrem toho, rodičia majú odpor k testovaniu.
Na otázky nám odpovedala pediatrička Elena Prokopová.
