Ako spoznám, že mám celiakiu?
Celiakia sa veľmi často zamieňa s alergiou na lepok. Rozdiel medzi nimi však spočíva vo viacerých rozdieloch. Zatiaľ čo alergia na lepok sa prejavuje najmä žihľavkou na koži, svrbením v krku a ústach a nádchou a lieči ju alergológ, celiakia sa lieči na gastroenteorológii a má oveľa závažnejšie príznaky, medzi ktoré patrí:
· malátnosť;
· hnačka a nadúvanie;
· hmotnostný úbytok;
· zápcha;
· bolesti žalúdka;
· nevoľnosti a zvracanie.
Symptómy sa môžu u detí a dospelých líšiť a postupne môžu vyústiť až do:
· anémie;
· nedostatku vitamínu skupiny B, najmä B12;
· osteoporózy;
· dermatitídy;
· áft v ústnej dutine;
· častej bolesti hlavy a migrén;
· bolesti kĺbov;
· problémov s rovnováhou;
· neplodnosti a potratov.
U detí sa navyše celiakia prejavuje nafúknutým bruškom a spomalením rastu. V prípade, že máte u seba alebo niektorého z členov svojej rodiny podozrenie na celiakiu, neodkladne kontaktujte lekára.
Koho sa to týka?
Celiakia postihuje približne 1% ľudí. Niektorí odborníci si však myslia, že toto číslo by bolo oveľa vyššie, ak by boli zachytené skutočne všetky prípady. Miernejšie prípady totiž môžu zostať nediagnostikované alebo môžu byť diagnostikované mylne, napríklad ako SIBO (syndróm dráždivého čreva), či iné tráviace ochorenie.
Zaujímavosťou zostáva, že celiakia sa vyskytuje u žien trikrát častejšie ako u mužov. Môže sa rozvinúť v akomkoľvek veku, najčastejšie to býva v ranom detstve medzi 8-12 mesiacom života (a môže trvať aj niekoľko rokov, kým sa správne diagnostikuje) alebo v neskoršej dospelosti medzi 40 a 60 rokom života. Ľudia s niektorými ochoreniami, napríklad cukrovkou prvého typu, ochorením štítnej žľazy, Downovho a Turnerovho syndrómu majú zvýšené riziko celiakie.
„Na to, aby sa u človeka rozvinula celiakia, čo je autoimunitné ochorenie so systémovými a črevnými symptómami, sa musí človek stretnúť s gliadínom (časť lepku-gluténu) a mal by mať súčasne aj genetickú predispozíciu pre toto ochorenie,“ vysvetľuje Silvia Horecká. „U geneticky disponovaných osôb, ktoré sú nositeľmi haplotypu HLA DQ2 alebo HLA DQ8, sa však nutne nemusí rozvinúť toto ochorenie ani po konzumácii potravín obsahujúcich lepok. Zaujímavosťou je, že ochorenie je častejšie diagnostikované u žien. Impulz, ktorý je spúšťačom celiakie, nie je však doposiaľ celkom objasnený. Predpokladá sa, že ide o súhru rôznych faktorov z prostredia, kedy sa po konzumácii gluténu spúšťa kaskáda imunopatologických procesov v tele človeka.“
„Je však aj skupina ľudí, ktorá aj bez genetickej predispozície netoleruje lepok, ochorenie sa klasifikuje ako neceliakálna gluténová senzitivita a stanovuje sa na základe diagnostiky sérologickým a histologickým vyšetrením vylúčením celiakie a alergie na pšenicu. Nielen pšenica, ale aj iné obilniny z čeľade lipnicovitých obsahujú okrem gluténu aj iné imunogénne proteíny, ktoré majú schopnosť stimulovať imunitný systém v čreve. V tomto prípade je vyhýbanie sa pšenici opodstatnené,“ upresňuje pani Horecká.
Dá sa celiakia vyliečiť?
Celiakia sa vyliečiť nedá, dajú sa len odstrániť symptómy a to úplným a trvalým vyradením potravín s obsahom lepku zo stravy. To umožní, aby sa črevné klky uzdravili a začali správne absorbovať živiny. Váš lekár vás poučí o tom, ako sa vyhnúť lepku a napriek tomu konzumovať výživnú a zdravú stravu. Poskytne vám tiež pokyny, ako čítať etikety na potravinách a produktoch, aby ste mohli identifikovať všetky zložky, ktoré obsahujú lepok.
Symptómy sa môžu zlepšiť už v priebehu niekoľkých dní (u detí do 6 mesiacov) po odstránení lepku zo stravy. Nemali by ste však prestať jesť lepok, kým sa nestanoví diagnóza. Predčasné odstránenie lepku môže ovplyvniť výsledky testov a viesť k nepresnej diagnóze.
Čo nekonzumovať
V prípade, že vám bude zo strany lekára finálne potvrdená celiakia, je dôležité vedieť, ktoré produkty sú pre vás bezpečné a ktoré nie. Úplne by ste z jedálnička mali vyradiť pšenicu, špaldu, raž, jačmeň, bulgur, grahamovú múku, krupicu (teda všetky produkty z pšenice a všetky jej odrody). Nekonzumujte žiaden chlieb, pečivo, cereálie, sladkosti, pivo, cestoviny, šaláty ani šalátové dresingy, pokiaľ na etikete nemá informáciu o tom, že sú bezlepkové.
Ktoré potraviny sú pre celiatikov bezpečné
Do série potravín bezpečných pre celiatikov patrí pohánka, kukurica a kukuričná múka, amarant, pšeno, ryžová, sójová, mandľová, ľanová, kokosová, cícerová, šošovicová múka, quinoa, ryža a mnoho ďalších. Bezpečné tiež pre vás je mäso, mlieko a mliečne výrobky (pokiaľ zároveň netrpíte laktózovou intoleranciou), ovocie a zelenina, strukoviny, orechy a semienka, bezlepkové pivo a víno.
Mali by sme sa lepku vyhýbať aj v prípade, že nie sme celiatici?
V dnešnej dobe je populárne, že sa lepku vyhýbajú aj ľudia, ktorí ho bez problémov tolerujú a prechádzajú na bezlepkové produkty – často aj bez opodstatnenia. „Pšenica je jednou zo základných potravín. Nie je dôvod vylúčiť pšeničné produkty, ak sme zdraví, avšak pod podmienkou, že sú to domáce alebo remeselné výrobky bez množstva priemyselných aditív, ktoré sa v súčasnosti pridávajú do cesta a môžu mať negatívny vplyv na funkciu črevnej bariéry, čím sa môže zvyšovať črevná priepustnosť. Preto je na mieste vylúčiť nie lepok, ale vysoko industrializované potraviny, ktoré sa dnes bohužiaľ často nachádzajú v našich domácnostiach,“ dopĺňa Silvia Horecká.
Môže aj celiatik viesť plnohodnotný život?
„Aj pre celiatikov platí, že vždy je lepšou voľbou upiecť si domáci bezlepkový chlieb alebo koláč z jednozložkových múk ako priemyselne spracovaný produkt s množstvom aditív. Celiatik môže viesť bez problémov plnohodnotný život, dopriať si aj gurmánske pokrmy, pretože bez pšenice žiť môžeme. Existuje široké spektrum potravín s vysokou výživovou hodnotou, ktoré môžeme systematicky pripravovať počas dňa tak, aby nám nechýbala žiadna z dôležitých živín,“ uzatvára pani Horecká.
