Michaela Musilová, známa ako „žena z Marsu“, chce pokoriť najvyššie vrcholy všetkých svetadielov. Korunu Zeme (Seven Summits) pritom doteraz zdolala len necelá stovka žien, zo Slovenska ešte žiadna. Michaela môže byť zároveň prvou Slovenkou, ktorá vystúpi na najvyššiu horu sveta Mt. Everest. 
Koruna Zeme je veľkou výzvou aj pre skúsených horolezcov. Spomedzi Slovákov ju ako prvý dosiahol Peter Hámor. V jeho šľapajach ide úspešná astrobiologička Michaela Musilová, ktorú však na rozdiel od úspešného horolezca čaká aj výskumno-vzdelávacia časť expedície. Na Kilimandžáre napríklad študovala organizmy, ktoré dokážu prežiť v extrémnych podmienkach. Korunu Zeme by chcela pokoriť počas štyroch rokov. „Dúfam, že sa to podarí a budem teda prvou Slovenkou, ktorá vystúpi na Everest. Najprv som si to vôbec neuvedomila, navyše to ani nebol môj hlavný zámer. Jednoducho som chcela robiť tento výskumno-vzdelávací projekt. Až keď som začala oslovovať sponzorov, tak som prišla na to, že zatiaľ žiadna žena zo Slovenska nestála na vrchole najvyššej hory sveta. Ak sa mi to podarí, bude to pre mňa veľká česť, že aj takto budem reprezentovať Slovensko,“ hovorí Michaela Musilová, ktorá je doma na Slovensku známa ako „žena z Marsu“.
Michaela Musilová
Michaela Musilová, astrobiologička

Ešte pred Mt. Everestom čaká Slovenku, ktorá má za sebou desiatky simulovaných pobytov na Marse a Mesiaci, výstup na najvyšší vrch Ameriky – Aconcagua. Túto expedíciu má naplánovanú už tento rok. „Čo sa týka výšky pôjde o jeden z najnáročnejších výstupov, keďže najvyšší vrch Ameriky má takmer 7000 metrov, kým Kilimandžáro, kde sme boli naposledy, ‚len‘ 5895 metrov,“ tvrdí Michaela. 

Aconcagua je po Evereste druhý najvyšší vrchol z Koruny Zeme. Aj z toho dôvodu bude nevyhnutná kvalitná fyzická i psychická príprava. „Pri výstupe na Kilimandžáro sme mali v tíme veľký počet nosičov, pretože to prikazuje zákon v Tanzánii. Na Aconcagua s nami pôjde len jeden nosič pre určitý počet osôb, ktorý bude nosiť spoločné veci. Všetky osobné veci si budeme niesť sami v ruksaku,“ vysvetľuje úspešná vedkyňa. 

Hoci Aconcagua bude náročná, najnáročnejší výstup z Koruny Zeme čaká sympatickú Slovensku a jej expedíciu na Aljaške. „Z toho, čo som si zatiaľ naštudovala a pýtala som sa skúsených horolezcov, tak najnáročnejšia výprava by mala byť na Denali. Vrch je totiž ťažko prístupný, lietadlo nás vyloží niekde na ľade, v snehu a my budeme dva, možno tri týždne existovať uprostred ničoho, v prostredí, kde sú vraj často snehové búrky a veľmi náročné poveternostné podmienky,“ prezrádza Michaela Musilová a pokračuje: „Zároveň musíme mať na sebe ťažký batoh a ťahať za sebou sane. Aj toto je jedna z vecí, pre ktoré sa považuje Denali za náročnejší než Everest. Možno by expedícia mohla trvať len dva týždne, ale práve pre problémy s počasím trvajú expedície dlhšie. Z toho dôvodu sa Denali považuje za fyzicky aj psychicky najnáročnejšiu expedíciu. Človek tam naozaj môže uviaznuť a možno sa napokon výstup ani nepodarí. Čo dúfam, že nebude náš prípad. Keď zvládneme Denali, dáva nám to nádej, že by sme mohli ľahšie zvládnuť aj Mt. Everest.“ 
Michaela Musilová
Michaela Musilová, astrobiologička
Michaela Musilová má za sebou bohaté skúsenosti so simulovaným životom na Marse a na Mesiaci. Aj vďaka tomu vie počas výstupov lepšie čeliť náročným podmienkam či krízovým situáciám. „Naučila som sa nemať veľké potreby, čo sa týka materiálnych vecí, jedla a hygieny. Počas simulovaných misií existujeme s minimálnym množstvom vecí a musíme vedieť prežiť. Aj keď jedlo nie je pestré a chutné, členovia tímu ho musia jesť, aby prežili. Navyše sa môžeme sprchovať len raz za dva týždne, aj to len malým množstvom vody, ktorú na seba lejeme pohárikom. Takže som zvyknutá na minimalistický život,“ hovorí Michaela, pre ktorú sú tieto skúsenosti bonusom.
Hoci je na extrémne podmienky zvyknutá, priznáva, že expedície sú aj pre ňu náročné. Ľudské telo totiž v extrémnych podmienkach reaguje diametrálne odlišne ako za bežných okolností. „Je zaujímavé, že ženské a mužské telo reagujú vo vysokých výškach odlišne. Kým muži zvyčajne chudnú, ženské členky tímu môžu priberať. Z toho, čo sme študovali, to vyzerá tak, že ide o akýsi pud sebazáchovy a telo si v extrémnych podmienkach skladuje tuky v oblasti brucha a pohlavných orgánov, aby sa zachovali šance na reprodukciu. Nie je totiž ničím výnimočným, že ženám v týchto podmienkach odchádza menštruácia a vracia sa až niekoľko týždňov po návrate do normálu,“ vysvetľuje Michaela Musilová a pokračuje: „V prípade mužov to vyzerá, ako keby energia išla na to, že ‚sa musia postarať‘ o skupinu, a preto im ubúda váha. Nehovorím, že to tak musí byť vo všetkých prípadoch, no väčšinou z mojich skúseností je to tak.“

Počas expedícií navyše nie sú výnimočné ani problémy s trávením. „Pri výstupoch jednoducho odíde apetít. Mala som s tým problém v Himalájach, no počas výstupu na Kilimandžáro nás lekári a sprievodcovia povzbudzovali, aby sme jedli najmä uhľohydráty, čo nám veľmi pomohlo. Myslím, že aj to bol jeden z dôvodov, vďaka ktorému sme zvládli výstup bez problémov. Základ je denne piť litre vody.“ 

Úspešná Slovenka zároveň potvrdila, že výšková choroba nie je len mýtus. Okrem migrény môžu prísť úzkosti zo spánku vo výškach, ale aj ťažkosti s dýchaním. „Akonáhle sa to začne zhoršovať, netreba to podceniť a okamžite treba zísť nižšie. Dá sa to zvládnuť, človek sa na to môže aj pripraviť, zoberie si lieky, no ak príde výšková choroba, najdôležitejšie je komunikovať s kolegami. Ak to človek tají, môže to všetkých v skupine prekvapiť a, žiaľ, už môže byť aj neskoro.“