Deti by sme mali odmalička viesť k športu. Približne do šiestich rokov dieťaťa sa totiž vytvára pozitívna emočná väzba k pohybu. Šport má úžasné benefity na fyzické aj mentálne zdravie a je mimoriadne dôležité, aby nás sprevádzal celým životom. Na túto tému sme sa rozprávali s Milanom Stašom z Enjoy Sports Academy.
Keďže je nám pohyb prirodzený, je dôležité sa hýbať od raného detstva. Deti by mali začať s konkrétnym športom už počas tretieho roku života a postupne by mali vyskúšať rôzne športy. „Myslím si, že každé dieťa by malo vedieť plávať a lyžovať. Pohyb by však mal byť čo najviac rôznorodý, nemalo by to byť tak, že deti hrajú len futbal, alebo len lyžujú. Keď berieme do úvahy fyzické zdravie a napredovanie organizmu, čím viac športov budeme robiť, tým to bude pre nás prínosnejšie a vyhneme sa disbalanciám pohybového aparátu,“ hovorí Milan Staš z Enjoy Sports Academy.
 
Keďže fyzické zdravie je veľmi úzko prepojené s mentálnym zdravím, pozitívne emócie v športe takisto pomáhajú vytvárať dobrých ľudí. Nehovoriac o tom, že tí, čo športujú, sú aj zdravší. „Ja som extrémny zástanca toho, aby sme sa s deťmi hrali čo najviac, aby tam bola zábava, skrátka pozitívne emócie,“ dopĺňa Milan Staš.
Milan Staš
Milan Staš, Enjoy Sports Academy a Tomáš Tomaggio Kadlec, Olympijský podcast
A práve prostredníctvom športu je deťom možné ukázať, že v reálnom živote to nie je všetko také rýchle a jednoduché ako v online hre. Tínedžeri majú dnes predstavu, že vedia veľmi rýchlo napredovať vo vzdelávaní, v biznise aj športe. V reálnom živote to tak nefunguje, za dosiahnutím úspechu je vždy množstvo práce aj investovaného času a mimoriadny úspech sa podarí dosiahnuť aj tak len veľmi malému množstvu ľudí. Profitovať zo športu však môžu všetci.
„Ako problém vnímam predčasnú špecializáciu, keď deti vedieme len k jednému športu a pozeráme len na výkon. Jednak to zabíja radosť zo športu, ale zároveň už pri mladých športovcoch pozorujeme zranenia, ktoré by 15- až 17-roční naozaj nemali mať. Ak im šport spôsobil zranenie, ktoré si vyžaduje operáciu, niekde sa stala veľká chyba. Môj názor je, že do 12 rokov by mali byť tréningy vedené zábavnou a najmä hravou formou, vyhnúť sa drilu. Mali by mať radosť z pohybu a mali by šport milovať,“ dodáva Milan Staš. Ideálne je, keď sa deti dostanú k pravidelnému pohybu a tešia sa naň. Bez ohľadu na šport, ktorý dieťa robí, gymnastické a atletické prvky by však mali byť súčasťou každého tréningu.

Keď už deti športujú pravidelne, musíme nájsť správnu mieru, aby ich šport bavil a aby sme im ho neznechutili. Tréning by ich mal naozaj baviť. Deti nemusia vedieť, že prečo hrajú konkrétnu hru či aktivitu. Dospelí vedia, že im pomôže zlepšovať sa, ale z pohľadu dieťaťa to bude stále iba hra. Samozrejme, nie je ľahké správne nastaviť tréning, ktorý bude aj zábavný

Dôležité je aj naučiť deti zvládať emócie pri športe. Pozitívne aj negatívne. Emócie sú totiž veľmi silné a racionálne zvládať tlak, ktorý pri športe môže vznikať, sa naučia až oveľa neskôr. Úlohou trénerov alebo mentálnych koučov je to, aby deťom emócie popisovali, aby im ich vysvetľovali. A mali by dostať malý návod k tomu, ako s emóciami pracovať. Každá emócia nám niečo ukazuje, hovorí nám o sebe samých, ale aj o tíme a samotnom športovom procese. 

Dnes sú deti pod obrovským tlakom. Mali by sa však naučiť pracovať aj s emóciami pri prehre. „Pokojne poukazujme na menšie chybičky, ale stále to má byť taký krásny sendvič, že pochvál, poukáž na chybu a ponúkni riešenia, ale zase pochvál. Aj takto pracujeme na tom, ako sa zlepšovať,“ hovorí Milan Staš. Deťom stačí dať na výber, netreba im striktne hovoriť, čo majú robiť. Treba im dôverovať, zvládnu viac, ako si často myslíme. Kľúčová je, samozrejme, dôvera.

Rodina je síce kľúčová, ale netreba zabúdať aj na školu a športové kluby. Najmä v škole by sa mal pohyb vnímať inak, ako sme zvyknutí. Ideálne by bolo, ak by sa deti hýbali pred vyučovaním, pričom by stačila len malá rozcvička alebo joga, aby sa naučili správne dýchať. Deti častokrát sedia v škole celý deň, v podstate už od 6-tich rokov a zo školy vychádzajú mnohí až v 25-tich. Nehovoriac o tom, že v rámci telesnej výchovy sa častokrát nahrádzajú vymeškané hodiny matematiky alebo slovenčiny. 

Deti, ktoré už chodia do športových klubov, zas môžu byť dobrými ambasádormi. Stačí, aby namotivovali svojich kamarátov, ktorí nešportujú a svojím nadšením ich privedú na športoviská. Práve to, keď od kamarátov počujú, že na tréningu je zábava, môže byť kľúčové. „Deti si to vedia vysvetliť svojou rečou a častokrát to funguje oveľa efektívnejšie, ako keď my budeme na ne alebo ich rodičov apelovať,“ hovorí Milan Staš.