Pohyb odbúrava napätie a stres, prináša nové myšlienky a môže nám pomôcť vyriešiť zdanlivo „neriešiteľné“ problémy. Pozitívny vplyv pohybu na našu pohodu si väčšinou uvedomujú len tí, ktorí sa pravidelne hýbu.

Väčšinou si neuvedomujeme skutočné výhody pohybu na naše fyzické, ako aj duševné zdravie. Napríklad ak sme zacyklení v konkrétnom probléme, často sa stane, že práve pri pohybe zrazu nájdeme riešenie. „Bežný pohyb, bežná pohybová aktivita má na nás pozitívny vplyv. Ovplyvňuje náš osobný pocit pohody, zlepšuje náladu, pamäť, koncentráciu, môže nás dokonca robiť kreatívnejších. Možno to niektorí zažili, keď si idú zľahka zabehať alebo zabicyklovať,“ hovorí športová psychologička Michala Bednáriková. 

Hoci väčšina ľudí si je vedomých, že by mali športovať, nevedia nájsť motiváciu. „Často sa ľudia začínajú hýbať alebo cvičiť, až keď začnú mať zdravotné problémy. To je úplne jasné. Zrazu majú dve hodiny času denne cvičiť. Robia to, pretože ich niečo bolí. Čiže bolesť býva, bohužiaľ, veľmi často tým dôvodom, prečo naozaj začnú cvičiť,“ tvrdí Michala Bednáriková. 

Ďalším častým dôvodom, prečo sa začíname hýbať, je fakt, že chceme dobre vyzerať. Okrem toho sa cítime ako znovuzrodení, pretože fyzická aktivita v primeranej miere nám dodáva energiu. „Niekedy ľudí vystraší, keď povieme, že by mali mať dvakrát do týždňa silový tréning a trikrát kardio aktivitu, pri ktorej sa im trošku roztancuje srdce. Zrazu, keď človek z tej nuly ide na päť cvičení za týždeň, tak to je nedosiahnuteľná miera. To je ako keby som niekomu povedala, že teraz začínaš liezť a o rok ideš na Everest. To je jednoducho bez šance,“ hovorí športová psychologička Bednáriková a pokračuje: „Je to aj o tom, nájsť spôsob. Niekedy tým spôsobom môže byť niečo také veľmi jednoduché ako napríklad, že začnem chodiť do práce pešo, alebo vystúpim o jednu-dve zastávky skôr. Na začiatok je to možno 10 minút ráno a 10 minút po obede, potom to môže byť 20 minút a 20 minút a zrazu mám 40 minút pohybu.“ 

Pohyb je prirodzenou súčasťou človeka už od narodenia. Keď sme zdraví, nemáme žiadne fyzické obmedzenia, tak sa prirodzene hýbeme. Navyše deti by sa mali hýbať stále, aby aj touto formou objavovali svet. Hoci pohyb je pre nich prirodzený a nevyhnutný, rozhodne nie je správne nútiť ich na športy, ktoré nechcú. „Netreba nútiť dieťa hrať futbal, keď má štyri roky, ak si samo nezoberie loptu a nezačne do nej kopať. Netreba mu ju vnucovať, pretože tým mu to akurát môžeme znechutiť. Dôležité je sledovať, ako dieťa reaguje na rôzne podnety. Treba hľadať takú tú mieru, aby si dieťa vybralo šport samo, aby tam malo hru, zábavu, dobrý kolektív, dobrý vzťah s trénerom, a tak si vybudovalo dobrý emocionálny vzťah k aktivite ako takej,“ uzatvára Michala Bednáriková. 

Dôležitou motiváciou pre dieťa je aj to, ak vidí športovať svojich rodičov. Ak totiž v rodine nikto nešportuje, navyše má spolužiakov, ktorí nešportujú, nemôžeme od neho očakávať, že si vybuduje vzťah k pohybu.