Obezita – novodobá pandémia
Od roku 1975 sa nárast obezity celosvetovo strojnásobil. V dnešnom svete obezita stojí za úmrtnosťou väčšieho počtu ľudí ako podvýživa a podváha. Zatiaľ čo v USA trpí nadváhou 68% obyvateľov, na Slovensku trpí obezitou 48% mužov a 35% žien. Alarmujúcim je tiež fakt, že obezitou a nadváhou u nás trpí 13-15% detí vo veku od 11 do 15 rokov a 20% mladých ľudí vo veku 18 až 24 rokov.
Na celom svete predstavuje obezita komplexné ochorenie zahŕňajúce nadmerné množstvo telesného tuku. Nejde len o kozmetický, ale aj o zdravotný problém, vďaka ktorému sa zvyšuje riziko vzniku iných chorôb a zdravotných problémov, akými sú ochorenia srdca, cukrovka, vysoký krvný tlak a niektoré druhy rakoviny.
„Obezita má zvyčajne rovnaké dôvody. Prvým je nerovnováha v energetickej bilancii, to znamená prevaha energetického príjmu nad výdajom, ďalej sedavý spôsob života a nízka pohybová aktivita,“ vysvetľuje pani Sviežena. „Do istej miery zodpovedá za obezitu aj genetická predispozícia, avšak zo štúdia jednovaječných dvojčiat vieme, že rozhodujúcu rolu hrá prostredie a životospráva. V odborných kruhoch sa hovorí, že obezita je vedľajším produktom dnešnej doby. Za posledných 200 rokov sa náš energetický príjem zvýšil o 500 kcal na deň, ale objem pohybovej aktivity sa výrazne znížil,“ dopĺňa.
Podľa čoho sa určuje obezita?
Najčastejšie používaným kritériom hodnotenia obezity je takzvaný body mass index (BMI), teda index telesnej hmotnosti. BMI vám určí výživový poradca, alebo si ho môžete vypočítať sami pomocou BMI kalkulačiek na internete. Samotná hodnota BMI nemusí byť relevantná, nakoľko neurčuje objem svalovej a tukovej hmoty. Aj preto sa dnes podstatne častejšie určuje práve obvod pása. Obvod pása nám okrem toho napovie viac aj o kardiometabolickom riziku. Preto by ste mali spozornieť pri týchto číslach obvodu pása – viac ako 80 cm u žien a viac ako 94 cm u mužov.
„Obezita má dnes pandemický charakter,“ upozorňuje pani Sviežena. „To znamená, že výskyt obezity sústavne narastá a tento nárast sa zrýchľuje. V porovnaní so 70. rokmi minulého storočia sa zrýchlila aj miera pribúdania obéznych detí a to desaťnásobne. Dnes máme na svete vyše miliardu obéznych ľudí. Problémom je aj diabezita, teda spojenie obezity a diabetu mellitus druhého typu, pričom len na Slovensku nám každoročne pribudne viac ako 20 tisíc diabetikov, z ktorých veľká časť má nadhmotnosť.“
Prečo má obezita stúpajúci charakter?
Okrem vyššie uvedených dôvodov vstupuje do hry aj takzvaná západná strava. Ide o formu stravovania založenú na priemyselne spracovaných potravinách, polotovaroch s nadmerným množstvom konzumácie červeného mäsa, soli, cukru, alkoholu, sladených nápojov, pochutín, vajec a masla.
Na druhej strane v takejto strave chýba adekvátne množstvo zeleniny a ovocia, celozrnných produktov, strukovín, rýb, chudého mäsa, orechov, semien a za studena lisovaných rastlinných olejov. Západná strava, ktorá má nízky obsah draslíka, vysoký obsah sodíka, transmastných tukov a jednoduchých sacharidov, sa podieľa na mnohých chorobách vrátane aterosklerózy, cukrovky typu II, vysokého tlaku a obezity.
„Vidíme to krásne na pôvodných kultúrach napríklad v Pacifiku, kde po introdukcii západnej stravy došlo k nárastu výskytu obezity až na 80% obyvateľstva,“ upresňuje pani Sviežena. „Dnes patria tieto národy k najobéznejším na svete. Strava západnej civilizácie s energeticky nabitým jedlom výrazne prispieva k nárastu obezity a je jedným z najdôležitejších faktorov.“
Nonstop dostupné jedlo a emočné zajedanie
Stalo sa vám už niekedy, že ste otvárali chladničku v stave citového alebo mentálneho vyčerpania? Nachádzanie útechy v jedle je pomerne bežným javom známym pod názvom emočné jedenie. Ľudia, ktorí prepadli emočnému jedeniu, siahajú po jedle vtedy, keď sa necítia dobre, aby svoje negatívne pocity potlačili alebo utíšili. Po takomto jedle neraz prichádza pocit viny, čo opäť vedie k smútku a zajedaniu. Táto každodenná prax má v konečnom dôsledku za následok prírastky na váhe. „Dnes vieme, že takmer 70% obéznych má istú formu poruchy regulácie príjmu a regulácie telesnej hmotnosti. Poruchy v regulácii príjmu znamenajú, že si nevieme odhadnúť adekvátne množstvo potravy a to vedie k prejedaniu. Prejedanie môže mať samozrejme rôzne spúšťače. Existuje genetická predispozícia aj k emočnému jedeniu – teda niektorí z nás skôr upadnú do prejedania pri citových problémoch,“ vysvetľuje Barbara.
Kto je vystavený najväčšiemu riziku?
Z dnešného rastúceho trendu krivky vzniku nadváhy a obezity nemôžeme vynechať ani našich najmladších obyvateľov. Práve naopak, v mnohých prípadoch majú práve oni najťažšiu štartovaciu čiaru, pretože majú chladničku prístupnú 24/7 a nasledujú príklad nás, dospelých.
„Najväčšiemu riziku sú vystavené deti žijúce vo výrazne obezogénnom prostredí, v rodinách s nesprávnymi stravovacími návykmi a genetickou predispozíciou,“ upozorňuje genetička. „Ak dieťa prekročí v detskom veku prah obezity, je to celoživotný problém. Tiež – pri nástupe obezity v detstve a adolescencii dochádza k vyššiemu riziku komorbitíd – teda pridružených komplikácií vo forme kardiometabolických ochorení.“
Ako znížiť riziko vzniku nadváhy?
Pri redukcii hmotnosti pomôže kombinácia a zdravej miery pohybu. Odborníci neodporúčajú drastickú zmenu v životospráve. Pri chudnutí a prevencii obezity platí, že pomaly ďalej zájdeme. Pri veľmi obéznych ľuďoch je potrebné vykonávať akékoľvek výrazné zmeny pod lekárskym dozorom. Kľúčom je byť na svojej ceste konzistentný a pokračovať v zdravých rozhodnutiach po malých krôčikoch.
Na cvičenie si vyhraďte aspoň 150 minút týždenne miernej aeróbnej aktivity. To môže zahŕňať naprklad aj rýchlu chôdzu – len 30 minút chôdze denne vám pomôže dosiahnuť tento cieľ. Keď ho dosiahnete, môžete týždennú pohybovú aktivitu zvýšiť na jeden a pol násobok a následne na dvojnásobok. Skúste tiež postupne zaradiť posilňovacie aktivity, či už pod dohľadom trénera alebo sami doma (kľuky, sed-ľah alebo drepy).
Čo sa stravovania týka, urobte niekoľko potrebných zmien:
- chlieb, pečivo a cestoviny z bielej múky nahraďte celozrnnou;
- bielu ryžu vymeňte za ryžu natural;
- začnite jesť rôzne obilniny, celozrnné ovsené vločky;
- polovicu svojej bežnej porcie hlavného jedla nahraďte zeleninou;
- prestaňte konzumovať sladené nápoje, výrazne obmedzte alkohol;
- jedzte chudé zdroje bielkovín akými je kuracie mäso, ryby, strukoviny;
- úplne vynechajte vyprážané jedlá, fast food a sladkosti.
