Prečo takéto ochorenie vznikne?
U koho môže vzniknúť autoimunitné ochorenie?
Najbežnejšie príklady autoimunitných ochorení
Diabetes mellitus (cukrovka 1.typu)
Príznaky: časté močenie, únava, malátnosť, sucho v ústach, chudnutie, zápaly močových ciest, dehydratácia, zhoršenie zraku.
Liečba: celoživotné podávanie inzulínu. Lieči diabetológ.
Reumatoidná artritída (RA)
Príznaky: opuch kĺbov najmä ráno, bolesti kĺbov, stuhnutosť, únava a slabosť, pocit choroby, mierne zvýšená teplota, chudnutie, nechutenstvo, poruchy spánku.
Liečba: nastavená reumatológom po dôkladnej diagnostike.
Skleróza multiplex
Príznaky: necitlivosť, slabosť, problémy udržať rovnováhu, problémy s chôdzou, pády, únava, unavené oči, zhoršená zraková ostrosť, dvojité videnie, poruchy artikulácie.
Liečba: Existuje zatiaľ len liečba zmierňujúca príznaky. Poskytuje ju neurológ. Ak sa podchytí včas, je veľmi účinná.
Systémový lupus (SLE)
Príznaky: bolesti kĺbov, únava, kožný výsev, horúčka, nechutenstvo, vypadávanie vlasov, modrenie končatín, ľahká tvorba modrín, bolesti hlavy, bolesti na hrudníku, anémia.
Liečba: V súčasnosti existuje len podporná liečba zmierňujúca príznaky ochorenia.
Psoriáza
Príznaky: škvrny ružovo-červenej farby na koži na povrchu so suchými, bielymi olupujúcimi sa šupinami. Sú bolestivé, svrbivé a niekedy praskajú a krvácajú. Môže postihovať aj nechtové ložiská, často tiež pokožku hlavy.
Liečba: Liečbu určí dermatológ (kortikoidno-steroidné preparáty, masť s kyselinou mliečnou alebo salicylovou, ichtyolová masť, retinoidy, premasťujúce krémy).
Ako sa žije s autoimunitným ochorením?
Čo pre teba znamená autoimunitné ochorenie? Kedy si sa s ním stretla po prvý raz?
‚‚Autoimunitné ochorenie je v mojom ponímaní vlastne môj život. S autoimunitným ochorením žijem už dlho. Ide o reumatoidnú artritídu. Môj organizmus sa jednoducho zbláznil a dáva mi to pociťovať bolesťou, opuchom a stuhnutosťou kĺbov, obrovskou únavou, vyčerpanosťou, zhoršeným spaním.
Prvýkrát som sa s ním stretla, keď som mala 16 rokov. Bolo to náročné obdobie, lebo celé mesiace som bola v nemocnici a trvalo dlho, kým sa prišlo konečne na diagnózu. Vtedy mi bola stanovená ešte juvenílna, čiže detská forma.‘‘
Je to dedičné? Tušíš čo bolo spúšťačom ochorenia?
‚‚Netuším. Teda, nepamätám si, že by to moji rodičia nejak extra zisťovali. Viem len, že to nemám dedičné a že to pravdepodobne vyvolala chlamýdiová infekcia, ktorú mi pár mesiacov pred tým náhodne zistili a liečila som sa na ňu. No nemám to potvrdené.
Ja som bola v tom období rada, že konečne poznám názov môjho ochorenia a že mi lekári nasadili liečbu, ktorá mala zlepšiť môj stav. To bolo pre mňa kľúčové. Tie bolesti boli v tom aktívnom štádiu neznesiteľné. A urobila by som vtedy čokoľvek, aby mi bolo lepšie. Som veľmi vďačná, že medicína napreduje a že vďaka liekom môžem plnohodnotne žiť.‘‘
Prevencia a autoimunitné ochorenia?
Príčinu autoimunitných ochorení stále nepoznáme. V pozadí je určite istá genetická predispozícia a vplyv prostredia. Nie je možné dať nejaký jasný návod na prevenciu. Z dlhoročnej praxe sa však zdá, že tou poslednou kvapkou, ktorá u predisponovaných osôb spustí ochorenie, je stres. Ide teda o dlhodobo neriešené, resp. neriešiteľné problémy, ktoré sa kumulujú, a potom niekedy spolu s nejakým banálnym infektom stoja za spustením autoimunitného ochorenia.
Odporúčal by som preto okrem správneho životného štýlu, o ktorom sa všade veľa píše, hlavne naučiť sa správne zvládať dlhodobé stresové situácie, ktoré život prináša. Je potrebné si uvedomiť, že sa týmto stresom dnes síce vyhnúť nevieme, ale je len a len na nás, ako výrazne sa necháme danou situáciou ovplyvniť. Je to však proces, ktorý istý čas trvá a nejde to spravidla zvládnuť zo dňa na deň. Je potrebné, aby sme si ho najskôr uvedomili a začali problém spôsobujúci dlhodobý stres riešiť skôr, ako sa ozve autoimunitné ochorenie.
Zdroj štúdie: https://www.sciencedirect.com/