Prečo a ako vzniká rakovina prsníka?

Onkologické ochorenie prsníka je podmienené viacerými faktormi. Pod vplyvom rôznych škodlivín môže v génoch regulujúcich rast buniek nastať zmena známa ako mutácia. Bunky sa začnú deliť a množiť nekontrolovateľným spôsobom či už v lalôčikoch alebo mliekovodoch prsnej žľazy. Následne môžu rakovinové bunky prerastať cez zdravé prsné tkanivo a cez lymfatické uzliny v podpazuší putovať do ostatných častí tela.

 

Prichádza rakovina prsníka bezbolestne a nepozorovane?

Toto ochorenie sa môže v tele ženy vyvíjať aj niekoľko rokov bez toho, aby si všimla akúkoľvek zmenu,“ upozorňuje pani Bacigalová z OZ Amazonky. „Naozaj nebolí, po istom čase sa však prejaví v podobe hrčiek v prsníkoch, vťahovaním bradavky alebo zmenami na pokožke. Preto je pre každú dospelú ženu také dôležité chodievať každé dva roky na preventívnu prehliadku (mamografiu), aj keď nemá príznaky. Prístroje vedia zachytiť zmeny v prsníkoch v raných štádiách, keď ešte nie sú viditeľné ani hmatateľné, nálezy možno veľmi šetrne vyoperovať a často nie je potrebná ďalšia liečba,“ dopĺňa pani Bacigalová.

 

Príznaky rakoviny prsníka

Na začiatku nemusíte vôbec nič spozorovať ani pociťovať žiadne príznaky, pretože nádor je ešte príliš malý na to, aby ste ho zachytili hmatom. Mamograf aj v takomto prípade už dokáže zachytiť odchýlku. V prípade, že ste si nahmatali v prsníku hrčku, ktorá tam predtým nebola, môže ísť o nádor ale aj nemusí. Nie všetky hrčky sú zhubné (niektoré z nich tvoria nezhubné cysty a nádory), no ich posúdenie patrí do rúk lekára. Bezodkladne treba v takom prípade navštíviť svojho gynekológa alebo praktického lekára, ktorý vás odošle na špecializované mamodiagnostické pracovisko – najlepšie, ak je to preverené skríningové mamografické pracovisko.

Príznaky, s ktorými treba ísť okamžite k lekárovi:

·         hrčka v prsníku alebo zhrubnutie tkaniva, ktoré sa na dotyk líši od okolitého tkaniva a ešte donedávna v prsníku nebolo;

·         bolesť prsníkov, pocit ťažkého prsníka;

·         červená, jamkovaná koža časti prsníka;

·         opuch prsníka alebo jeho časti;

·         krvavý výtok z bradavky;

·         olupovanie kože na bradavke alebo prsníku, šupinky;

·         náhla, nevysvetliteľná zmena tvaru alebo veľkosti prsníka;

·         vtiahnutie bradavky;

·         zmeny vzhľadu kože na prsníkoch (vtiahnutá pomarančová koža);

·         hrčka alebo opuch v oblasti podpazušia.

 

Samovyšetrenie prsníkov a ako ho vykonávať:

Pravidelne, každý mesiac, odporúčame vykonávať samovyšetrenie prsníkov (ak máte menštruáciu – hneď po jej skončení).

Pri sprchovaní, kúpaní a poležiačky

Bruškami stredných troch prstov si vyšetrite každý prsník krúživými pohybmi smerom k bradavke. Nebolestivými drobnými krúživými pohybmi si prehmatajte celý prsník, prvýkrát jemným tlakom povrchové časti, druhýkrát výraznejším tlakom na prehmatanie hlbších častí. Sústreďte sa aj na oblasť pod kľúčnou kosťou a pazuchy. Všímajte si každé zhrubnutie alebo hrčky, ktoré pri predchádzajúcich vyšetreniach neboli prítomné.

Pred zrkadlom

Všímajte si zmeny na prsníkoch v nasledujúcich polohách: ruky voľne spustené pozdĺž tela, ruky za hlavou, vbok a v predklone, keď ruky visia voľne, po ležiačky. Všímajte si farbu kože, či koža nie je vráskavá, stiahnutá, či sa bradavka nevťahuje do prsníka. Po prehmataní prsníkov skúste jemným tlakom na bradavku, či z nej niečo vyteká.
Každú zmenu ihneď konzultujte so svojím ošetrujúcim lekárom alebo gynekológom.

 

Riziková skupina žien

Výskyt rakoviny prsníka sa zvyšuje vekom. Výrazne vzrastá u 50-ročných a starších. Príčinou je moderný životný štýl, nezdravá životospráva, nedostatočný pohyb, nedostatok spánku, odpočinku.

Už dávno neplatí, že rakovina prsníka sa týka hlavne žien po šesťdesiatke,” upozorňuje pani Bacigalová. „V našom občianskom združení Amazonky je najviac žien v produktívnom veku, keď sú na vrchole pracovnej kariéry a často majú školopovinné deti. Pribúdajú aj oveľa mladšie pacientky, tridsiatničky, ktorým liečba zásadne mení plány, či a kedy si založiť vlastnú rodinu.”

Žena s určitými mutáciami v génoch BRCA1 a BRCA2 má vyššiu pravdepodobnosť vzniku rakoviny prsníka, vaječníkov alebo oboch, pričom tieto gény sú dedičné. Mutácie v géne TP53 tiež súvisia so zvýšeným rizikom rakoviny prsníka. Ak mala rakovinu prsníka vaša blízka pokrvná príbuzná a chcete vedieť mieru vášho rizika, je dobré sa objednať na genetickú konzultáciu v genetickej poradni. Odborník – genetik zhodnotí počas konzultácie mieru vášho rizika vzniku rakoviny prsníka a odporučí ďalšie vyšetrenia. Výsledkom bude rozhodnutie, či potrebujete iný spôsob kontroly ako bežné ženy.

„Vo všeobecnosti sa onkologické ochorenia označujú ako civilizačné choroby. Súvisia teda so spôsobom nášho života – so stresom, tlakom na očakávané výkony, nedostatkom pohybu, zlou životosprávou, fajčením, nadváhou a konzumáciou alkoholu,“ upresňuje pani Bacigalová.

 

Liečba rakoviny prsníka

Štádium v ktorom je rakovina prsníka zistená, vplýva na určenie aký druh liečby bude pacientka potrebovať. Najčastejším postupom býva chirurgický zákrok, kedy sa odstráni nielen samotný nádor ale aj postihnuté okolité tkanivo. V prípade, že je nádor malý, môže chirurg vykonať prsník zachovávajúcu operáciu. Potom môže nasledovať chemoterapia, rádioterapia či hormonálna terapia.

Čím skôr sa nález nájde a odstráni, tým je vyššia šanca na minimálnu alebo žiadnu následnú liečbu a pokojný život v zdraví,“ vysvetľuje predsedníčka OZ Amazonky. „V prípade návratu choroby čaká pacientku väčšinou ďalší kolotoč liečby a to sa môže opakovať niekoľkokrát. Aj na Slovensko konečne pomaly prichádzajú nové lieky, vďaka ktorým je život onkologických pacientiek kvalitnejší a dlhší,“ prináša dobré správy pani Eva.

 

Nedajte ochoreniu šancu

Napriek rizikovým faktorom, ktoré nemôžeme ovplyvniť, existujú faktory, ktoré napomáhajú udržiavať organizmus zdravý: zdravá životospráva, dostatok zeleniny a ovocia, správny pitný režim, dbať o správnu hmotnosť, dostatok spánku a zdravého pohybu, vyhýbanie sa alkoholu, fajčeniu, údeninám a konzervovaným jedlám.

Dodržiavanie zdravého životného štýlu a pravidelné preventívne prehliadky u lekára spolu s pravidelnou účasťou  na mamografickom skríningu (raz za dva roky pre ženy nad 50 rokov) sú v prevencii  rakoviny prsníka absolútne kľúčové.

Mamografický skríning bol na Slovensku zavedený v roku 2019. V tomto roku už majú ženy Slovenska k dispozícii 19 preverených skríningových mamografických pracovísk, ktoré dosahujú európsku úroveň kvality starostlivosti o ženy. Skríningová mamografia  je vykonávaná špeciálne vyškoleným rádiologickým asistentom. Mamografiu vyhodnocujú dvaja lekári špecialisti – rádiológovia nezávisle za sebou a výsledok je ihneď. Ak treba doplniť sonografiu, lekár ju doplní v najbližšom možnom termíne, často aj na počkanie. V prípade, že lekár zistí zmenu podozrivú z vývoja rakoviny, vie doplniť aj odber vzorky a zaslať ho na histologické vyšetrenie. Osobne informuje ženu pri pohovore o náleze, vysvetli jej čo je najvhodnejší ďalší postup a odporučí jej aj doriešujúce pracovisko a to všetko najneskôr do troch týždňov od mamografie.

V niektorých prípadoch lekár rádiológ vyhodnotí, že by po absolvovaní mamografického vyšetrenia bolo pre ženu vhodné doplniť aj ultrazvukové vyšetrenie. „Rozhodnutie o doplnení ultrazvuku po mamografii je čisto lekárskym rozhodnutím,“ vysvetľuje rádiologička, MUDr. Alena Kállayová. „Lekár ho indikuje vtedy, keď potrebuje určitú oblasť mamografickej snímky dodatočne prehliadnuť aj ultrazvukovým vyšetrením. Veľmi často sa potvrdzuje, že je všetko v poriadku aj po ultrazvukovom vyšetrení. Niekedy sa ultrazvukom objavia malé a život neohrozujúce nálezy, ako drobné cysty alebo zahustenie žľazy, či nezhubné hrčky. Zriedkakedy ultrazvuk potvrdí podozrenie z mamografie, že v žľaze je ukryté malé ložisko, ktoré by mohlo byť onkologickým."

 

Mamografie sa rozhodne netreba báť

Zoznam preverených skríningových mamografických pracovísk nájdete TU.

Faktom je, že ženy sa veľmi často mamografického vyšetrenia obávajú. Tieto obavy však vôbec nie sú namieste. Ak strach odložíme bokom, môžeme si v skutočnosti zachrániť život. Áno, práve takú moc má včasné mamografické vyšetrenie.

„Už niekoľko desaťročí sú ženy vo veku 50 až 69 rokov v celej Európe pozývané na skríningové mamografické vyšetrenie a odhalenie včasných štádií rakoviny prsníka,“ vysvetľuje MUDr. Kállayová. „V krajinách, kde ženy na toto vyšetrenie chodia pravidelne a vo vysokom počte, rastie počet rakoviny prsníka zistenej v najvčasnejšom štádiu bez metastáz, klesá počet nálezov rakoviny prsníka v pokročilých štádiách a znižuje sa úmrtnosť na toto ochorenie. Napríklad v Čechách úmrtnosť na rakovinu prsníka vďaka skríningu klesla o 30 percent. Ženy na Slovensku majú tiež možnosť už od veku 40 rokov ísť na prevenciu a potom na mamografický skríning rakoviny prsníka, využívajú ale túto možnosť oveľa menej ako ženy vo vyspelých krajinách,“ dopĺňa prekvapivé fakty pani doktorka.

„Mamografia je pri tom najcitlivejšia metóda, ktorá je schopná zistiť rakovinu prsníka už od veľkosti niekoľko milimetrov a skôr ako metastázuje,“ upresňuje MUDr. Kállayová. „Naše ženy nevedia, že rakovina zachytená v týchto štádiách je choroba ako každá iná a dá sa výborne liečiť. Mnohé svoj podvedomý strach pred onkologickým ochorením zakrývajú obavami zo žiarenia pri mamografii, pritom toto žiarenie neškodí viac ako tá istá dávka žiarenia, ktorú získate cestou lietadlom do vzdialenejších turistických destinácii. Ďalšie ženy sa obávajú stlačenia prsníka pri mamografii, ktoré je potrebné pre lepšiu prehľadnosť takto zobrazenej žľazy aj pre zníženie radiačnej záťaže pri vyšetrení.

Tieto obavy nie sú namieste, keďže 3 sekundy trvajúce  stlačenie žľaze neškodí. Prsná žľaza je orgán, ktorý sa nepoškodí drobnými úrazmi v bežnom živote ako sú športové úrazy, úrazy v domácnosti či pri hrách s deťmi. Prsná žľaza vydrží aj tehotenstvo aj dojčenie, avšak skôr ako tieto dôvody u našich žien figuruje démonizácia onkologického ochorenia prsníkov a strach pred diagnózou. Ak má žena skutočne strach pred rakovinou prsníka, mala by porozmýšľať o zavedení správnej životosprávy do svojho života zúčastňovať sa pravidelných  preventívnych a skríningových mamografických kontrol, ktoré overia, či  je žena zdravá a všetko je v poriadku. Takto vyzerá  najmodernejšia a zdravotnými poisťovňami hradená  šanca na plné zdravie a kvalitné dlhé roky života aj v neskoršom veku,“ uzatvára pani doktorka.

MUDr. Alena Kállayová

Koordinátorka Pracovnej skupiny pre skríning rakoviny prsníka z Národného onkologického inštitútu v Bratislave

foto: Janka Šantavá

Eva Bacigalová

Eva Bacigalová

Predsedníčka OZ Amazonky        

foto: Janka Šantavá