Zatiaľ nie, ale predpokladám, že k preočkovaniu treťou dávkou príde, možno to bude s odstupom mesiaca - dvoch, detaily sa ešte riešia. Tretia vakcína je určite potrebná, je iba otázne, koho treba zaočkovať. Ako prví by mali prísť  na rad určite starší ľudia, imunokompromitovaní a zdravotníci. Záujem o očkovanie je však celkovo veľmi nízky a vakcín je na sklade veľmi veľa, takže predpokladám, že každý, kto bude chcieť, sa bude môcť dať zaočkovať. 
V našej nemocnici predpokladám, že bude záujem. Už teraz sa ma veľa kolegov pýta, kedy sa už konečne začne očkovať treťou dávkou. 
Prvé štúdie ukázali, že po očkovaní mala väčšina ľudí vysoké protilátky a zdalo sa, že všetko bude v poriadku. Už vtedy sa však predpokladalo, že postupom času príde k ich poklesu, najmä u starších ľudí, ktorí majú slabší imunitný systém. Je možné, že práve u najstarších ročníkov klesajú protilátky najrýchlejšie a môžu mať opäť vyššie riziko ťažšieho priebehu ochorenia COVID-19. Ak boli ľudia zaočkovaní v máji, tak ešte určite majú čas aspoň tri-štyri mesiace. V prípade, že váhajú, odporučil by som im, aby si nechali premerať protilátky a ak ich nemajú a spĺňajú kritériá v o treťom preočkovaní, to znamená, že majú osem mesiacov po druhej vakcíne, tak netreba s treťou dávkou váhať. Problém však je, že ľudia asi nepoznajú dynamiku týchto protilátok. To znamená, koľko protilátok mali na začiatku hneď po očkovaní a ako im poklesli po pol roku. Jednoznačná hranica efektívneho množstva protilátok nie je známa, momentálne ide skôr o tú dynamiku. Takisto, nízke protilátky ešte nemusia znamenať, že nemáme imunitu proti koronavírusu. Ale dáta napríklad z Izraela hovoria o tom, že to tak asi bude. 
Vždy je čas zaočkovať sa, radšej teraz, ako neskôr. V našej nemocnici sledujeme rozbehovú fázu tretej koronavírusovej vlny. Pred tromi týždňami sme hospitalizovali jedného pozitívneho pacienta za týždeň, dnes prichádzajú na vyšetrenie aj traja denne. Zatiaľ sa u nás nič dramatické nedeje, ale očakávame, že to najhoršie ešte len príde. Okrem toho očakávame aj žiadosti o pomoc od iných nemocníc. Je pravdepodobné, že čoskoro začneme preberať pacientov z úplne iných krajov. 
Rôznych. Nebudem klamať, mali sme aj plne zaočkovaného pacienta, no drvivá väčšina sú neočkovaní. To, prečo sa nedali očkovať ma vôbec nezaujíma, nepýtam sa ich na to. Jednoducho, keď k nám príde pacient so 70-percentnou saturáciou, tak si nemôžem dovoliť voči nemu žiadne zbytočné poznámky o tom, prečo sa nedal zaočkovať, na toto jednoducho nemáme priestor. Neviem, či to tí ľudia ľutujú. Ale podľa mňa je to skôr otázka na autority a ľudí šíriacich hlúposti, či budú ochotní za tento stav prevziať zodpovednosť, ale obávam sa, že nie. 
Je to síce pravda, aj zaočkovaní môžu dostať aj šíriť COVID, ale šíria ho podstatne menej, pretože majú nižšiu vírusovú nálož. Okrem toho sú infekční výrazne kratšie, nie teda desať, ale skôr dva alebo tri dni, čo je zásadný rozdiel. To, že niekomu vyjde RT PCR test pozitívne, ešte vôbec neznamená, že je aj infekčný, vírus môže byť aj neaktívny v dôsledku prítomných protilátok v slinách, neohrozuje teda negatívneho a ani jeho okolie. Očkovanie jednoznačne aj v tomto kontexte má zmysel. Samozrejme, nájdu sa aj zaočkovaní, ktorí nemajú dostatočnú imunitu a šíria vírus ďalej, prípadne majú ťažší priebeh. V princípe však platí, že po očkovaní sa s vírusom vysporiadame rýchlejšie, ľahšie a menej ohrozujeme naše okolie. 
Z kontextu plynutia času je to stále experiment. Rozumiem strachu ľudí, ktorí sa obávajú toho, že vakcína je na trhu rok alebo rok a pol, boja sa, že účinky sa môžu prejaviť aj po veľmi dlhom čase. Treba však zdôrazniť, že každý liek je takýmto experimentálnym liekom. Aj keď je riadne schválený, tak stále prebieha dozor nad jeho bezpečnosťou a sledujú sa jeho nežiadúce účinky. Pri týchto vakcínach je však obrovskou výhodou, že ich dostalo extrémne množstvo ľudí na celom svete, takže z hľadiska skúšania už nie je dôvod hovoriť aspoň pri niektorých vakcínach o experimente. Ale treba zdôrazniť, že aj neočkovaní sú súčasťou experimentu. Patria totiž do takzvanej kontrolnej skupiny, voči ktorej porovnávame účinnosť vakcín. 
Liečba COVIDu sa otočila o 180 stupňov. V prvej fáze sme používali lieky ako remdesivir alebo antibiotikum Sumamed. Niekoľkokrát sme postupy liečby menili a stále sledujeme nové a nové odporúčania. Pravda však je, že na COVID-19 ani dnes neexistuje kauzálna liečba. Svetové kliniky skúšajú rôzne lieky a rôzne protokoly s väčšou alebo s menšou úspešnosťou. Liečba COVID-19 je sama o sebe jedným veľkým, no žiaľ, nekontrolovaným experimentom. Aspoň u nás na Slovensku.
Určite je pred nami postupné zhoršovanie situácie. Počet prijatých pacientov bude čoraz vyšší a vyšší, hlavne v nezaočkovaných okresoch to bude prebiehať rýchlejšie. Ostatné nemocnice budú najviac zasiahnutým regiónom vypomáhať a niekde na konci to určite postihne aj okresy, ktoré sú veľmi dobre zaočkované. 
Pozrite sa do Žiliny, tam sa už odkladá bežná operatíva, v Trenčíne tiež odkladajú časť plánovaných výkonov. Podobne reprofilizuje Považská Bystrica, a určite aj iné nemocnice. Takýto postup nás čaká aj v ďalších nemocniciach, to je úplne isté. Na zlú epidemickú situáciu teda opäť doplatí takzvaná biela zdravotná starostlivosť. Čaká nás to, ale som presvedčený, že už nebudeme mať toľko mŕtvych ako v minulom období. Vlna pôjde podľa mňa pomalšie a bude trvať dlhšie. Obmedzenia síce budú nepríjemné, ale nakoniec to nejako zvládneme. Čo bude po tom, to je ale už iná otázka. 
Július Hodosy
Na otázky nám odpovedal primár Centrálneho prijímacieho oddelenia nemocnice v Ružinove, Július Hodosy.