Čoraz viac turistov si plní sny dobývaním najvyšších vrcholov sveta. S veľkým počtom výprav však idú ruka v ruke aj problémy s odpadom, ktoré po sebe turisti nechávajú.
Michaela Musilová, jedna z najznámejších slovenských vedkýň, sa podujala, že na svojich expedíciách v rámci Koruny Zeme bude skúmať aj dopad znečistenia na najvyššie hory sveta. Problém s odpadom je podľa nej obrovský, no okrem turistov majú podiel na znečistení aj miestni obyvatelia a šerpovia, ktorí si niekedy zjednodušujú zostup tým, že odpad neberú so sebou. „Jednou z možností, ako tomu predchádzať, je zaviesť pravidlá, ako by sa mali turisti, ale aj miestni správať. Napríklad na Kilimandžáro sa nesmú nosiť žiadne umelohmotné fľaše či vrecká. Toto je spôsob, ktorý reálne pomáha obmedziť to, že sa umelá hmota dostáva do národných parkov a unikátnych prostredí, kde spôsobuje veľké škody. Vďaka tomu je v porovnaní s inými horami na tom Kilimandžáro veľmi dobre,“ vysvetľuje Michaela Musilová.
Práve na legendárnom Kilimandžáre je vidieť, ako klimatické zmeny ovplyvňujú aj najvyššie hory sveta. „Na Kilimandžáre boli pred dvadsiatimi rokmi na vrchole krásne ľadovce. Teraz tam ledva nejaké nájdete a do desiatich rokov pravdepodobne skoro všetky zmiznú, čo bude mať vplyv na okolitý ekosystém, keďže tak zmizne veľký zdroj pitnej vody,“ upozorňuje vedkyňa.
Michaela Musilová, astrobiologička
Na Antarktídu sa nedostane „ani omrvinka“
Záujem o najvyššie hory sveta rastie, hoci v mnohých prípadoch ide „len“ o konzumný záujem. Aj keď by sa mohlo zdať, že regulácii by čiastočne pomohlo zvýšenie cien povolení, tento rok nie je toho dôkazom. Na najvyššiu horu sveta Mount Everest sa chystá takmer 500 turistov, čo je nový rekord. „V súčasnosti chce ísť množstvo ľudí na vrchol len preto, aby si urobili selfie, a na samotnom prostredí im až tak nezáleží. Dôležité je, aby boli dobre a prísne nastavené pravidlá samotnými národnými parkami a organizáciami, ktoré majú na starosti tieto výstupy,“ hovorí Michaela.
Práve vďaka prísne nastaveným pravidlám je Antarktída v porovnaní s inými kontinentmi na tom pomerne dobre. Turisti totiž nemôžu priniesť na Antarktídu doslova ani omrvinku. „Vysávačom si musíte očistiť nielen oblečenie, ale aj batožinu, telefón, fotoaparáty, jednoducho všetko. Takto si Antarktída chráni veľmi krehkú a unikátnu ekológiu,“ vymenúva Michaela a pokračuje, „vstup na Antarktídu je zároveň regulovaný medzinárodnými dohodami, ktoré určujú, koľko ľudí môže v danom roku navštíviť kontinent. Donedávna to boli najmä vedci a prieskumníci, ktorí sa snažili prekonať svetové rekordy. V súčasnosti tam už chodí aj veľa turistov, ktorí chcú dosiahnuť napríklad na Južný pól.“
Aj na expedíciách sa dá žiť udržateľne
Organizácie, ktoré pripravujú výstupy, sú väčšinou zo „západného sveta“. Preto je dôležité, aby sa aj ony správali slušne k miestnym a platili im férové peniaze. Inak tí, ktorí pracujú pre spomínané organizácie, nebudú mať dôvod zaujímať sa o dodržiavanie pravidiel. Ak totiž nosia obrovské náklady, ktoré prekračujú predpisy, zároveň nemajú správne vybavenie na lezenie, z čoho majú navyše zdravotné problémy, nemajú dôvod zaujímať sa o dodržiavanie predpisov, keďže sami pracujú v neférových podmienkach. „Na našich expedíciách spolupracujeme priamo s miestnymi organizáciami, ktoré zamestnávajú miestnych ľudí a férovo ich platia. Tí potom môžu nosiť na výpravy aj miestne jedlo, a tak podporujeme aj miestnu komunitu,“ hovorí úspešná Slovenka. Zároveň však dodáva, že na expedíciách je na rozdiel od bežného života o čosi náročnejšie žiť udržateľným spôsobom. „Čo môžeme robiť, je to, že z každej expedície zoberieme všetko späť, aby sme nezanechali žiadny odpad. Takisto veci, ktoré si zaobstarám, použijem na viacero expedícií. Nepotrebujem mať na každý výstup niečo nové,“ tvrdí vedkyňa.
Michaela Musilová, astrobiologička
Striedmosť aj v bežnom živote
Úspešná Slovenka sa netají tým, že téma ekológie je jej blízka už od detstva. „Odmalička mi bola ekológia veľmi blízka, no zaujímala ma aj po vedeckej stránke. Približne v pätnástich rokoch som prvýkrát zachytila viac informácií o globálnom otepľovaní, klimatických zmenách a prvýkrát som naozaj pochopila, do akej miery sme my, ľudia, zodpovední za to, ako sa nám mení životné prostredie. Všetkých som prosila, aby recyklovali a viedli menej konzumný život. Drobnosti, ktoré môže každý z nás obmedziť,“ hovorí obľúbená vedkyňa, ktorá je na rodnom Slovensku známa aj ako žena z Marsu.
Sympatická Michaela dáva zároveň jednoduché rady, ako brať ohľad na prírodu v bežnom živote. „Nové veci si kupujem naozaj len vtedy, ak ich potrebujem. Týka sa to oblečenia i zariadenia v domácnosti. Pri jedle vyhľadávam lokálne produkty a podporujem miestny trh. Varím si doma a väčšinou na niekoľko dní naraz, takže do reštaurácií chodím minimálne. Človek toho až tak veľa nepotrebuje. Konzumným správaním robíme zle sebe aj svetu,“ vysvetľuje Michaela. Jej striedmosť sa týka aj cestovania a dopravy. „Kým som pred piatimi rokmi nezačala žiť na Havaji, tak som nemala, ani nechcela auto. Pre svoju prácu, žiaľ, musím často lietať,“ hovorí Michaela Musilová, ktorá aj z tohto dôvodu chodí domov na Slovensko len párkrát do roka. „Ak je to možné, tak namiesto lietadla využívam vlaky a autobusy. V bežnom živote ma môžete často vidieť na bicykli alebo v MHD,“ dodáva.
