Rozdiel medzi ekzémom a psoriázou
Atopický ekzém spôsobuje veľmi silné svrbenie pokožky. Pocit svrbenia môže byť natoľko silný, že si kožu doslova rozškriabeme a tá môže začať krvácať. Psoriáza rovnako svrbí, no môže navyše spôsobovať aj pocit pálenia. Výsledkom atopickej kože je začervenanie, zápal, šupiny, opuch alebo mokvajúce ložiská. Psoriáza takisto spôsobuje vysušené červené ložiská avšak husto pokryté bielymi šupinami a koža v tomto prípade je oveľa zhrubnutejšia ako pri ekzéme.
Kde všade na tele nám robí problém
Ekzém sa často objavuje na zhyboch kože, napríklad na prstoch a chrbtoch rúk, predlaktí, v zákolennej a lakťovej jamke, no môže sa tiež vyskytnúť okolo očí, na krku, zápästiach a členkoch. U bábätiek býva najčastejším miestom výskytu brada, líca, pokožka hlavy, hrudník, chrbát, horné aj dolné končatiny.
Psoriáza sa najčastejšie vyskytuje na:
- lakťoch;
- kolenách;
- dlaniach, chodidlách;
- na nechtoch;
- výnimočne na očných viečkach;
- okolo uší;
- vo vlasatej časti hlavy;
- v oblasti krížovej chrbtice.
Spúšťače atopického ekzému
„Atopický ekzém je chronické recidivujúce zápalové ochorenie kože na alergickom podklade – znamená to, že sa dlhodobo striedajú fázy zhoršenia a fázy zlepšenia. Je to geneticky predisponované ochorenie. Patrí do skupiny atopických ochorení – ako sú alergická nádcha, alergická konjunktivitída, astma, potravinové intolerancie a alergie, len s prejavmi na koži,“ vysvetľuje MUDr. Duchoňová.
„Pri ekzéme je prítomná porucha kožnej bariéry z nedostatku lipidov, kedy koža stráca hydratáciu, praská a dovnútra ľahko prenikajú alergény a superinfekcia zvonka, čo ekzém komplikuje a spôsobuje alergický zápal. Spúšťačmi zhoršení ekzému môžu byť rôzne faktory, nielen vnútorné – ako sú potraviny, skrytá alebo práve prebiehajúca infekcia, ale aj vonkajšie faktory z prostredia, tzv. alergény (veci inak bežné) – srsť zvierat, pele, kozmetika, prací prášok, aviváže, parfumy, konzervanty, farbivá, niektoré materiály oblečenia, syntetika, prach… Je veľmi individuálne, u koho čo zhorší ekzém. Výsledkom je ale u všetkých rovnaké zápalové svrbivé ložisko na koži. Existujú viaceré testy, ktoré nám pomôžu odhaliť spúšťače ekzému u jednotlivých pacientov.“
Za psoriázou hľadajte genetiku
„Psoriáza patrí medzi geneticky podmienené ochorenia, kde sú prítomné zmeny v regulácii imunitných mechanizmov a z toho prameniace zápalové prejavy nielen na koži vo forme psoriatických ložísk, ale aj zápal kĺbov, zmeny na nechtoch a metabolický syndróm (hypertenzia, obezita, cukrovka),“ upresňuje MUDr. Duchoňová.
„Priebeh je u každého pacienta iný, ale je pravda, že veľký vplyv na formu a závažnosť ochorenia má aj psychický a celkový zdravotný stav organizmu, liečbu preto vyberáme pacientovi na mieru podľa aktuálneho stavu.“
Prekvapiť nás môžu kedykoľvek
Atopický ekzém sa väčšinou prejavuje už u bábätiek a malých detí, čo môže s vekom čiastočne alebo aj úplne vymiznúť. Môže sa však objaviť aj u dospelých. V takom prípade za vznikom ekzému stojí niektorý z vyššie uvedených dôvodov.
„Príčinu nie je vôbec jednoduché zistiť. Často je to kombinácia rôznych faktorov. Komplikuje to aj fakt, že alergény sa časom môžu meniť – alergia sa vyvíja. U detí prevláda potravinový vplyv a virózy, u dospelých skôr kontaktné alergény. Ekzém sa môže v školskom veku zmierniť až úplne stratiť, no môže sa zhoršiť zase alergická nádcha. Je pravda, že v poslednom období narastá počet detí s ekzémom, ako súčasť nárastu tzv. civilizačných ochorení,“ vysvetľuje MUDr. Duchoňová.
Na druhej strane, psoriáza sa väčšinou objavuje vo veku medzi 15 a 35 rokom života. Jej výskyt v inom vekovom rozmedzí je tiež možný, avšak u bábätiek je psoriáza skôr výnimkou.
Liečba a každodenný život
Liečba atopického ekzému záleží od jeho závažnosti. V miernych až stredne závažných prípadoch sa na kožu zvykne aplikovať lokálny kortikosteroid na kontrolu zápalu a dbá sa, aby bola koža pravidelne premasťovaná krémom s olejovým alebo masťovým základom. Telové mlieka na vodnom základe sa neodporúčajú, pretože tie by mohli pokožku ešte viac vysušovať.
Treba tiež klásť dôraz na oblečenie, najmä na materiály, z ktorého je vyrobené. Aby sme ešte viac nedráždili svrbenie, je potrebné úplne vypustiť polyester a vlnu. Najideálnejším materiálom pre ľudí trpiacich ekzémom je bavlna, ľan, bambusové vlákno či prírodný hodváb. Dráždiť ich môžu aj froté uteráky, preto je vhodné pokožku po sprchovaní nedrhnúť, ale osušiť ju iba jemným prikladaním mäkkého uteráka. Posteľná bielizeň by taktiež mala byť bavlnená. Pozor tiež na farbivá obsiahnuté v textile. Oblečenie tmavých farieb môže dráždiť, preto sa odporúčajú skôr bledé či biele druhy odevu.
„Psoriáza a ekzém sú diametrálne odlišné kožné ochorenia, každé na inom konci imunitných regulačných mechanizmov. Nakoľko však sú obe geneticky podmienené, nie je jednoduché pacienta úplne vyliečiť – napríklad ako vyliečime angínu spôsobenú Streptokokom, na ktorý zaberie cielene penicilín,“ upozorňuje doktorka. „Ale v spolupráci s kožným lekárom a individuálnymi opatreniami a liečbou ich dokážeme úspešne zastabilizovať na dlhý čas, aby bol pacient bez akýchkoľvek ťažkostí.“
Strava je obzvlášť dôležitá
Všeobecne platí, že pestrý a nutrične bohatý a tiež vyvážený jedálniček je kľúčový. Ľudia trpiaci atopickým ekzémom alebo psoriázou by si taktiež mali dávať pozor na to, čo zjedia. Lekár môže odporučiť vylúčenie alebo obmedzenie niektorých druhov potravín, napríklad citrusové ovocie. Vylúčenie akýchkoľvek potravín sa však deje až po podrobných vyšetreniach.
Veľkým problémom u detí s atopickým ekzémom je túžba po sladkostiach. Napriek tomu, že cukor k životu vôbec nepotrebujeme, všetci máme radi sladké. U detí býva obzvlášť problémom vysvetliť, že si svoju obľúbenú sladkosť nemôžu dať, najmä vtedy, keď si všetci okolo nich v triede počas desiatovej prestávky pochutnávajú na niečom sladkom. Nadmerná konzumácia cukru však ovplyvňuje stav našej črevnej mikroflóry, spôsobuje jej nerovnováhu čoho výsledkom býva premnoženie kvasiniek nielen v črevách a slizniciach ale aj na koži. Preto skúsme deti skôr motivovať k jedeniu ovocia, alebo spolu s nimi upečme doma sušienky sladené náhradou cukru, napríklad banánom alebo jablkovou dreňou. Ak naše dieťa uvidí, že my sami preferujeme pred priemyselne vyrábanými sladkosťami skôr ovocie, bude náš príklad automaticky nasledovať. Neznamená to však, že dieťaťu trpiacemu atopickým ekzémom budeme sladkosti odopierať úplne. Z času na čas si môže dopriať aj čokoládu, nie však s vysokým obsahom kakaa, ktoré by ho mohlo dráždiť, ale skôr mliečnu alebo bielu čokoládu.