Vedeli ste, že elektrický motor bol na svete skôr ako ten spaľovací? A dokonca, že aj elektromobil bol na ceste skôr ako žiarovka? Nemožno teda hovoriť, že elektromobil je výmyslom poslednej doby. 

Všetko to začalo v roku 1821, teda pred vyše 200 rokmi, kedy Angličan Michael Faraday, slávny vedec a vynálezca, vymyslel a o rok neskôr aj postavil prvý elektrický motor. Išlo síce o extrémne primitívny elektromotor, minimálne v našom súčasnom ponímaní, no bol vynájdený výrazne skôr ako prvý spaľovací motor. O ten sa postaral Francúz Alphons Beau de Rochas až v roku 1862. Už tu delí spaľovací a elektrický motor 40 rokov. A tú žiarovku vynašiel T. A. Edison až v roku 1879.

Čo sa týka elektrického auta, kým spomínaný Alphons Beau de Rochas ešte len dumal nad spaľovacím motorom, americký vynálezca Thomas Davenport zostrojil v roku 1835 prvý automobil s elektrickým pohonom na batérie. Za prvý automobil sa pritom považuje ten od slávneho Carla Benza, spoluzakladateľa dnes svetoznámej nemeckej automobilky, ktorý ho postavil až v roku 1885, teda neuveriteľných 50 rokov po prvom elektrickom automobile.

Elektrický motor si našiel obrovské množstvo využití a po zmenšení sa objavil v produktoch každodennej spotreby – od kuchynských mixérov až po elektrické zubné kefky. Elektromotory sú jednoducho všade. Dôvod, prečo elektromotor neuspel v automobiloch, bol jednoduchý a prakticky rovnaký ako dnes – dojazd a dĺžka nabíjania. To je však jediný hendikep aj súčasných elektromobilov. Nie všetkých, no stále mnohých. Určite však za to nemôže elektrický motor, ten je, naopak, výrazne lepší ako spaľovací.

Rozdielov medzi elektrickým a spaľovacím motorom je veľké množstvo. Dôležitým je určite veľkosť, a teda i hmotnosť. Úsporný elektrický motor s výkonom 100 kW má rozmery zhruba 40 x 40 x 40 cm a hmotnosť okolo 55 kg, pričom benzínový motor s rovnakým výkonom je zhruba rovnako veľký. Avšak výkonný spaľovací motor potrebuje minimálne 3 – 4 valce a prípadne aj ďalšie komponenty, ktoré zväčšujú objem celého telesa motora, no elektrický motor nič také nemá a ani nepotrebuje. Práve prevodovka a ostatné komponenty sú tým najväčším rozdielom medzi elektromobilmi a klasickými automobilmi. Elektromotor v elektromobile si totiž vystačí s jednostupňovou prevodovkou, respektíve dvojstupňovou prevodovkou v športových elektromobiloch. Spaľovací motor však potrebuje viacstupňovú prevodovku, ktorá je väčšia, ťažšia a má množstvo mechanických prvkov. Elektromotor je, čo sa týka pohyblivých častí, veľmi jednoduchý, a tak aj možné zlyhanie niektorého dielu je oproti motorom na fosílne palivá výrazne nižšie.

Práve výkonné športové automobily s elektrickým a spaľovacím motorom majú najväčší rozdiel v pohonnom ústrojenstve. Kým taký Rimac Nevera, jeden z najvýkonnejších elektromobilov v súčasnosti, má 4 pomerne malé (cca 80 kg), ale extrémne výkonné elektrické motory, produkujúce celkovo 1 400 kW (1 900 k), sesterský Bugatti Chiron Super Sport 300+ potrebuje pre svojich 1 175 kW (1 600 k) výkonu neuveriteľne obrovský 8-litrový W16 motor s hmotnosťou stoviek kilogramov (cca 500 kg iba motor). Elektrická Nevera má dvojstupňovú prevodovku priamo v motore, Chiron má 7-stupňovú veľkú dvojspojkovú prevodovku pri motore navyše. Navyše Rimac Nevera vystrelí na 100 km/h za 1,81 sekundy, Chiron Super Sport na to potrebuje 2,4 sekundy. Na prvý pohľad je to minimálny rozdiel, v percentách už ide o 32,5 %. Podobné, ak nie ešte väčšie rozdiely sú medzi mnohými ďalšími porovnateľnými automobilmi so spaľovacím a elektrickým motorom. Dokonca aj tie najlacnejšie elektromobily dokážu šprintovať minimálne do rýchlosti 50 km/h rýchlejšie ako bežné automobily porovnateľnej či dokonca i vyššej triedy. V mestách sa tak niet čomu čudovať, že elektromobily vystrelia zo semaforu rýchlejšie ako akékoľvek iné autá. Rozdiel je v tom, že elektromotor má prakticky okamžitý nárast a dodávanie výkonu, klasický motor sa musí dostať do určitých otáčok, kým ponúkne potrebný výkon. 

Zaujímavé je, že výkonnejšie elektromobily majú vlastne ešte menšie elektromotory. Často ich totiž majú umiestnené priamo na náprave, respektíve pri kolesách, a tak v prednej časti ostáva dosť priestoru napríklad na sekundárny batožinový priestor, tzv. frunk (spojenie anglických slov front a trunk). Najznámejšia je tým automobilka Tesla, no podobné riešenia používajú aj mnohé ďalšie, a to už nielen prémiové automobilky.

Elektromotory vedia premieňať 80 – 90 % dodanej elektrickej energie na mechanickú energiu, teda pohyb, kým spaľovacie motory sú oproti tomu viac ako výrazne horšie. Ich efektivita sa za tých 140 rokov existencie automobilu so spaľovacím motorom veľmi nezmenila a je len na úrovni 25 – 30 %. Zvyšok dodanej energie sa v oboch prípadoch premieňa najmä na teplo a aj preto je nutné klasické spaľovacie motory dostatočne chladiť. 

Inou výhodou, ktorá je určite nezanedbateľná, sú prakticky nulové emisie z prevádzky. Elektrické automobily vďaka využívaniu elektromotora počas jazdy nevypúšťajú žiadne emisie, ak nepočítame tie z mechanických častí vozidla a pneumatík. Mnohí oponujú, že elektrinu je nutné niekde vyrobiť. To je pravda, ale čoraz viac krajín zatvára uhoľné elektrárne a prechádzajú na čisté formy získavania elektrickej energie, a to zo slnka, vetra či vody, mnohé aj z geotermálnych vrtov. Aj na Slovensku je podiel „špinavej“ elektriny na ústupe a spoliehať sa budeme najmä na jadrovú energiu a obnoviteľné zdroje. Príkladom môže byť aj Nórsko, kde už väčšinu energie čerpajú z vody a vetra.

Bonusovou výhodou elektromobilu je tichosť. Elektrický motor síce vydáva zvuky, no sú neporovnateľne slabšie ako tie z konvenčného motora na fosílne palivá. Aj preto sú elektromobily čoraz viac obľúbené vo veľkomestách. Ani státie so „zapnutým“ motorom nikoho navôkol neruší.

Hoci sú spaľovacie motory výrazne horšie, čo sa týka premeny dodanej energie na pohyb, vďaka vysokej energetickej efektívnosti benzínu či nafty dokážu prejsť pomerne veľké vzdialenosti. Stačí za pár minút natankovať plnú nádrž a automobil na benzín či naftu (alebo aj plyn) prejde stovky kilometrov, no pokojne aj viac ako 1 000 km. To je neodškriepiteľný fakt. V tomto prípade elektromobily zaostávajú. Dnes sú elektromobily v plienkach len preto, že sme dlhé roky nemali dostatočne vyvinuté batérie na to, aby dokázali uskladniť potrebné množstvo energie. Viac o batériách pre elektromobily sa dočítate v našom samostatnom článku o tom, že batérie v elektromobiloch nie sú strašiakom. Avšak vďaka neustálym inováciám a veľkým investíciám do batérií sa situácia rýchlo zlepšuje a autá s dojazdom 500 a viac kilometrov budú čochvíľa štandardnom. A tú občasnú polhodinku na rýchlonabíjačke určite nejak efektívne využijeme.

Cenový rozdiel medzi jednotlivými motorizáciami môže byť aj niekoľko tisíc eur, no elektromobil šetrí od momentu, čo si ho kúpite. Prvým šetrením je už registračná daň. No šetriť začnete najmä pri jazdení. Len pre ilustráciu, kým pri domácom nabíjaní predstavuje cena elektriny zhruba 3 – 4 € na 100 km, v prípade benzínu je to minimálne 9 € na 100 km jazdy. Podľa prepočtov viete ušetriť zhruba 700 € za každých 10-tisíc kilometrov.

Šetrenie tým však nekončí. Drvivá väčšina výrobcov dáva na batériu záruku 6 – 8 rokov, takže o jej schopnosti sa nemusíte obávať ani dávno po tom, čo padne klasická záruka na zvyšok automobilu. Keďže elektromobil má výrazne menej pohyblivých častí, na pravidelný servis stačí chodiť raz za rok či dva. S klasickým automobilom tam budete určite častejšie a určite s vyššími nákladmi.

Nezabudnite, že pri kúpe elektromobilu je dobré myslieť aj na kvalitné poistenie, ktoré vám kryje vysokonapäťovú batériu a nabíjaciu výbavu vrátane nabíjačky. Cenu takéhoto poistenia si môžete vypočítať v našej online kalkulačke.

Čo dodať na záver? V konečnom dôsledku elektromobil v priebehu niekoľkých rokov dokáže ušetriť množstvo nákladov, ktoré pokryjú vyššiu nadobúdaciu cenu. Ak k tomu pripočítame množstvo ďalších výhod, ktoré so sebou elektromobil (a elektromotor) prinášajú, mýtus o tom, že sa elektromobil neoplatí, nie je pravdivý. 

TENTO ČLÁNOK VZNIKOL V SPOLUPRÁCI S ČASOPISOM TECHBOX.